Kam sa ženieme .... ?

Autor: Martin Slávik | 15.2.2016 o 15:30 | Karma článku: 5,63 | Prečítané:  144x

Kam sa ženieme ? Môj dnešný blog sa týka aj teba. Je o tom, kde sa všetci ponáhľame a za čím smerujeme.

Píše sa rok 2016, všade sa riešia otázky imigrantov a civilizačné choroby. Každý večer počúvame len kde kto koho zabil, ďalší neosvetlený zrazený chodec alebo okradnutí ľudia, či vykradnuté príbytky. Teraz sa ku tomu pridalo aj každodenné osočovanie medzi politikmi, kto urobil menej a kto viac, či už toho dobrého alebo zlého pre túto spoločnosť. Nekonečne presviedčanie národa o tom, že všetci sme skvelí a vy ešte lepší, že v marci vyjde slniečko a svet sa zmení. Len nám dajte svoj hlas vo voľbách. Uvidíte, potom sa všetko zmení a všetci budeme šťastní. Bla, bla, bla..... ale ja to chápem, každý sa chce dostať k moci.

Kam sa však chceme dostať my? Obyčajní smrteľníci bez imunity, štátneho platu, úsmevu z billboardov a sľubmi typu: Nikto vám nedá toľko, koľko vám my sľúbime. Čo chceme? Chceme mať pocit, že sme ľudia, nielen stroje na vytváranie ziskov alebo platiči odvodov, ktoré potom slúžia na vyplácanie dávok ľuďom, ktorí neurobili nič pre tento štát. Nevytvorili žiadne hodnoty a svoju budúcnosť vidia len v plodení detí, čo v ich prípade znamená v navyšovanie mesačných príjmov. 

Kedy už konečne prestanú biť koňa, ktorý ťahá? Kedy sa budú vytvárať príležitosti pre tých, ktorí chcú niečo za sebou zanechať. Je veľa mladých ľudí, ktorí majú nápady na podnikanie, ale nemajú kapitál, nemajú podmienky. Možno majú občas veľké oči, ale kto neskúsi nevie. Nikto sa nestal milionárom cez noc. Na to, aby sme niekde dostali svoje podnikanie, je potrebná dlhá a veľmi tŕnistá cesta. Áno, tŕnistá, pretože ako všetci vieme, každú chvíľu sa zvyšujú minimálne odvody a nie každý má sídlo firmy na ostrove, kde má daňové prázdniny.

Mladý človek hlavne na východe Slovenska hľadá prácu, ale márne. Otočia ho na päte, alebo dostane cenu útechy, prácu na dohodu. No ten mladý človek má na viac, ako len chodiť zakladať denne na štyri hodiny papiere do zoznamov podľa abecedy. To som uviedol ten lepší prípad! Mladý človek chce začať sám, vo svojom, mať rodinu. Nie pracovať za štyristo eur, žiť z mesiaca na mesiac, no nikdy nemať nič. Mladí ľudia odchádzajú mimo štátu, pretože tu ich nič dobré nečaká. Naše mamy musia chodiť utierať zadky dôchodcom, len aby mali čo dať do úst svojim deťom. Je to smutné, ale realita je taká.

Naháňame sa za peniazmi a keď ich máme, je už neskoro. Zničení, chorí prehodnocujeme, či to všetko stálo za to. Stálo to za to, že sme v niektorých prípadoch nevideli rásť svoje deti, neboli oporou pre svoju rodinu len preto, lebo musíme byť ďaleko za prácou na dlhšiu dobu. Koľko stojí ľudský život? Roky práce za pár drobných, len aby bolo doma čo jesť? Zodreté dlane a úsmev svojich detí len z fotiek, lebo aj na narodeniny si musel byť v práci, aby bolo na darček. Za týmto sa naháňame? Pre toto vytvárame hodnoty a naše kúsky výplat vezme štát. Kam sme sa to dostali?

Päťdesiatroční ľudia dostávajú infarkty, mozgové príhody len preto, lebo ich celý tento systém núti robiť ako kone. Čo z toho? Civilizačné choroby, rozvody, hádky, bolo nám to treba?

Áno, poviete si, som mladý, neviem o tom nič. Viem. Chodím s otvorenými očami, v určitých momentoch sa už nemôžem pozerať na to, ako sa ľudia trápia, snažia, ako by to celé chceli zmeniť. Zmeniť spôsobom, aby tu boli pre svojich blízkych, byť naďalej dobrou mamou, otcom, synom či dcérou. Nie vídavať sa na Skype a vedieť o sebe len z fotiek na Facebooku. Naďalej zažívať spolu bežné chvíle a nie len sviatky. Ostať doma, zdieľať s manželom jednu posteľ, nechodiť na týždňové turnusy, alebo byť doma len keď je mesto ozdobené snehovými vložkami, alebo všetky cestovné kancelárie majú vypredané. Všetci hľadáme spôsob, ako zmeniť svoje bytie. Pravda je však, že sme len bábky v rukách niekoho iného. Sme len čísla vytvárajúce ďalšie čísla a náš osud a život záleží na tom, ako sa páni hore rozhodnú. Alebo aký máme veľký kufor, na ako dlho vieme z tohto štátu odísť. Viem však jedno, ak to takto pôjde ďalej, posledný kto bude odchádzať, nech zhasne svetlo.

Ponáhľame sa jedine do hrobu. Viem, každého to čaká, ale tento systém našiel veľké skratky. Nie peniaze sú to, čo človeka robí šťastným......

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?