Platonická ....

Autor: Martin Slávik | 24.1.2016 o 20:19 | Karma článku: 5,71 | Prečítané:  361x

Ahojte , na vašu žiadosť som pripravil svoj nový článok. Poprosili ste ma, aby som napísal niečo o platonickej láske.

Nie je v živote nič viac neférové, ako byť platonicky zaľúbený. Určite si to zažil aj ty. Máš záujem o človeka, ktorému si ukradnutý, alebo o tebe ani vôbec nevie. Platonickou láskou myslím človeka, ktorý je v tvojom okolí, nemám na mysli Emmu Button zo Spice Girls, ktorá sa na teba usmieva z plagátu a ty slintáš na jej „pekných modrých očiach“. Nemám na mysli ani maminu kamarátku, do ktorej si po uši zaľúbený a tešíš sa, keď ku vám príde na návštevu a ty ju cez kľúčovú dierku sleduješ, aj keď je od teba o generáciu staršia. Mám na mysli tú, okolo ktorej chodíš, vybíja ti dych a nedokážeš jej nič povedať.

 Asi ako každý aj ja som takú mal, či jednu alebo viac, je momentálne jedno a zo všetkého toho som sa vyspovedal na spovedi. No prenesiem sa do starých čias. Čias, keď som bol ešte mladý sopliak na základke a zaspomínam v mysli na svoju platonickú lásku. Bolo to v roku 1996 – 97, keď sme sa prehupli z prvého stupňa školy, na ten druhý, keď sme hranie sa s autíčkami vymenili za chodenie von s babami a partiou. Keď sme medzi sebou začali riešiť, ktorá baba je pekná, a partia chalanov začala súperiť o jednu, tú najkrajšiu babu triedy. Aj z najväčších kamarátov začali byť sokovia, niekedy aj tí najväčší nepriatelia. V tom čase som ja, obyčajný nevýrazný chalan, s okuliarikmi ako Harry Potter (blesk som na čele nemal) začal tiež pozerať po babách.

Bol som nenápadný chalan, sebavedomie bolo na bode nula a ku tomu ešte aj tie okuliare, takže som si vôbec neveril. Nikdy som teda nehľadal tie pekné tuctové baby, ktoré chcel každý, ani som si ich veľmi nevšímal, nebolo načo. Vedel som, že aj tak žiadna o mňa ani nezakopne. Padlo mi do oka ale jedno dievča z vedľajšej triedy, podľa mňa bola tá najkrajšia baba na svete. Nedokázal som na ňu prestať myslieť, deň aj noc som ju mal v hlave. Veľakrát sa mi s ňou snívalo, hneď sa vstávalo krajšie. Tešil som sa, keď pôjdem opäť do školy a budem ju môcť vidieť aspoň chvíľu cez prestávku.

Dnes asi žiadne dieťa nebude chodiť do školy, aby niekoho videlo, ale asi si ho napozerá na sociálnych sieťach. Ale za mojich čias nič také nebolo. Keď som chcel niekoho vidieť, chcelo to veľmi silnú „náhodu“ alebo mať silnú kamarátsku základňu, ktorá je zohratá s tou jej a potom ste sa „náhodne“ mohli stretnúť. Ako si každý myslí, že keď niečo máš na dosah, tak to vidíš vždy, vôbec to tak nie je a to čo je na dosah, by sa ti ako keby vyhýbalo. Proste strašné, niekedy som ju nevidel týždne, to sme boli spolužiaci vedľa v triedach a bývali sme od seba čomu si kameňom dohodil.

Držalo ma to veľmi dlho, mesiace, roky, proste kedykoľvek som ju videl, mal som srdce ako ventilátor, bilo tak, že som myslel že v 15. rokoch dostanem infarkt. Stále som si plánoval, ako sa k nej prihovorím, ako jej napíšem smsku. Keď sme sa stretli, nadýchol som sa, no nič, žiadna hláska, proste som stál ako tĺk a povedal len „Ahoj“.

Na sms som sa nevedel odhodlať, bál som sa sklamania, uvažoval som aj že jej napíšem list „tajný ctiteľ“. Mal som už napísané asi tri, ale ani jeden neskončil u nej. Čo ak by toho ctiteľa odhalila a hanba na celý život. Vtedy to bolo o to viac hanba, že sme sa všetci poznali a ťahalo by sa to so mnou do konca školy. Nie, tie listy som prednedávnom našiel asi po 12 rokoch, smial som sa, zaspomínal som, ale dnes to už aj tak nemá žiaden zmysel.

Ja sa na tom môžem smiať, ona to ani netuší, teda myslím. Každý máme svoj život. Byť platonicky zaľúbený je však aj krásne, aj keď pri každom stretnutí máš srdce niekde v krku, stále máš taký ten detský pocit že sa cítiš super, lebo máš niekoho rád, hlúpo veríš, že raz bude aj ona teba. No ten niekto o teba ani nestojí, to všetko ale patrí k detstvu, patrí to k puberte a časom dospievania.

Pamätám sa, raz ma mama poslala do obchodu, vyšiel som z vchodu paneláka a čo moje oči nevidia. Ona sedí pred mojím blokom s kamarátkami na lavičke, tak rýchlo som sa otočil, že po mne neostal ani smrad (aj keď to píšem sa na tom smejem). Hanbil som sa okolo nej prejsť, neviem do dnes prečo, ale proste som sa veľmi hanbil, čakal som chvíľu vo vchode a potajomky nakúkal von cez dvere, či sú ešte tam. Po chvíli som šiel domov, mame som povedal že obchod má inventúru, ale že ešte to skúsim za takú hodinu, možno dovtedy otvoria.

Asi všetci to poznáte že? Možno ste neboli také trdlá ako som bol ja , ale isto ste si všetci prešli týmto. Isto všetci viete, aké skvelé bolo byť takto zaľúbený, aké bolo to celé tajiť pred každým, bola to jedná veľká akcia, ktorá nemala nikdy konca. Akcia, keď všetko sústredíš niečomu, čo ani nevieš ako skončí, niečomu čo ani nemá význam, niečomu čo ani nezačalo, ale v tvojej hlave je už príbeh, aký ste šťastní, aké je všetko krásne. Na všetkých školských akciách, kde ste boli spolu, chceš byť naj, len aby si ťa všimla. Po každom góle na ihrisku jej pozrieš do okna, či tam náhodou nie je a či ťa nevidela, ako si ho dal. Po každom koši na baskete čakáš, že pôjde okolo a uvidí aký si u kamarátov obľúbený, a samozrejme kľúčový hráč.

Bolo to dávno, nikdy nikto nevedel, čo sa vo mne dialo, ani môj najlepší kamarát netušil, že som ju chcel. Nikto! Bolo to moje tajomstvo, tajomstvo, ktoré trvalo strašne dlho. Tajomstvo plné radosti, pádov, prebdených nocí, nečakaných chvíľ. Času, keď zmizla z očí, časov keď to svojím úsmevom opäť celé naštartovala. Dám vám radu, ak máš záujem o babu, povedz jej to. Možno ti povie nie, ale aspoň vieš na čom si. Nestratíš roky nádejí, nikto ti ju nevyfúkne. Niekedy stačí povedať skôr čo cítiš, lebo neskoro je to už zbytočné.

 Moji milí čitatelia chceli ste článok o platonickej láske, verím že sa páčil. Teraz sa však ponúka otázka, je tento príbeh pravda, alebo som si to všetko iba šikovne vymyslel? :)

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?